000000305 001__ 305
000000305 005__ 20150207205205.0
000000305 035__ $$aAUTHOR|(SYS)maturanahumberto
000000305 100__ $$aMaturana, Humberto
000000305 400__ $$aMaturana, Humberto Romesín
000000305 400__ $$aMaturana, Humberto R.
000000305 678__ $$a

Humberto Maturana Romesín (Romesín je jméno po matce dle chilského zvyku) se narodil 14. září 1928 v Santiagu de Chile. Po světě známý jako Humberto (s výjimkou Itálie pro kterou je Umberto).

Humberto Maturana - biolog, kybernetik, vědec - formuloval svou teorii autopoiesis, když sledoval cesty otevřené Batesonem, Wittgensteinem, sociálním "ricorso" Vico, tvrzení Paula Weisse o self-production a mnoha dalších....

Gregory Bateson prý pravil, že pokračovatelem v jeho práci bude právě Humberto Maturana. Po maturitě na Liceo Manuel de Salas roku 1947 studoval Maturana na Chilské univerzitě nejprve medicinu a později biologii. Během studia medicíny těžce stonal s tuberkulózou. Odloučený v sanatoriu neměl co číst a trávil čas zkoumáním sebe a podstaty života. Uvědomil si, že "to zvláštní na živých bytostech bylo, že to jsou oddělené autonomní bytosti, které všechno, co žijí, žijí v odkázáni samy na sebe ... zda mne pes kousne nebo ne, má co do činění s ním samotným" Toto pradigma autonomie se stalo východiskem jeho studií a práce. 

Roku 1954 přijel jako stipendista Rockefeller Foundation do Londýna studovat anatomii a neurofyziologii na University College London. Z té doby pochází první náčrt teorie Živých systémů jako autonomních dynamických jednotek. Na Harvardově univerzitě USA promoval v roce 1956 a v roce 1958 obhájil doktorát PhD z biologie. V letech 1958 - 59 pracoval v Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Cambridge (Massachusetts), USA v neurofyziologické laboratoři jako absolvent, kde jej výzkumy oka (slepé skvrny) přivedly k otázkám teroie poznání. Společně s Jerome Lettvinem publikovali "Co žabí oko říká žabímu mozku 1959". V té době se Humberto Maturana začal odklánět od zavedené biologické tradice popisu vztahů mezi živými systémy a prostředím a začal je popisovat v pojmech procesů, které živé systémy vytvářejí. Pokračoval v průběhu následující dekády až k první publikaci v článku „The Neurophysiology of Cognition“ z roku 1969, v němž byly vyloženy některé základní myšlenky o cirkulární organizaci živých systémů.

V roce 1960 dostal nabídku vyučovat biologii Biologie na Lékařské Fakultě Universidad de Chile, Santiago de Chile. 1968 odcestoval na pozvání Heinz von Foerstera do Urbana Illinois, USA, přijal 1969-1970 hostující profesuru na University of Illinois tamtéž a s Foerstrem spolupracoval v jeho Biologické komputerové laboratoři tamtéž. Do Pinochetova puče 1973 pracoval na University of Chile, ve výzkumném centru "Biología del Conocer" (Biology of Knowledge), kde 1970-73 úzce spolupracoval v Santiagu s Varncisco Varelou (knížka Strom poznání).

Emigroval a po změně poměrů se vrátil, roku 2000 založil Instituto de formacion matriztica, kde se se svými spolupracovníky zabývá biologií poznání a lásky, a to i s ohledem na psychologickou a praktickou pomoc, tzv. „ontologický trénink“.

000000305 8564_ $$uhttps://systemika.g-i.cz/record/305/files/maturana.pdf 000000305 8564_ $$uhttps://systemika.g-i.cz/record/305/files/maturana.gif?subformat=icon$$xicon 000000305 8564_ $$uhttps://systemika.g-i.cz/record/305/files/maturana.gif?subformat=icon-700$$xicon-700 000000305 8564_ $$uhttps://systemika.g-i.cz/record/305/files/maturana.pdf?subformat=pdfa$$xpdfa 000000305 909C4 $$dhttp://www.oikos.org/maten.htm$$pOikos 000000305 980__ $$aAUTHOR 000000305 980__ $$aAUTHORITY

000001940 001__ 1940
000001940 005__ 20150316181011.0
000001940 035__ $$aAUTHOR|(SYS)weaklandjohn
000001940 046__ $$f8.1.1919$$g18.7.1995
000001940 100__ $$aWeakland, John
000001940 678__ $$a

John H. Weakland bol jedným zo zakladateľov krátkej a rodinnej psychoterapie. V čase jeho smrti bol výskumným pracovníkom v Mental Research Institute (MRI) v Palo Alto, Kalifornia, riaditeľom slávneho Brief Therapy Center v MRI a klinickým emeritným profesorom na katedre psychiatrie a behaviorálnych vied na Stanford University School of Medicine. Napísal alebo pomáhal napísať viac ako 60 vedeckých prác a šesť kníh, a taktiež udržiaval súkromnú prax. S manželkou Annou Wu Weakland mal dvoch synov a jednu dcéru.

Stručný životopis

John bol rodák z Charlestonu. Bol skvelým študentom, ktorý vstúpil do Cornell University vo veku 16 rokov a získal titul v odbore chemického inžinierstva. Pracoval ako inžinier chémie v spoločnosti DuPont, keď navštívil kurzy antropológie vedené Gregory Batesonom. Ten ho priviedol k antropológii na Kolumbijskej univerzite. Kým bol v Kolumbii, pracoval na antropologickom projekte s Margaret Meadovou a Ruth Benedictovou. John nikdy nezískal doktorát z Kolumbie, pretože odmietal kritiku svojho vedúceho práce a odmietol ju prepísať.

Na pozvanie Batesona pre účasť vo výskume sa John s manželkou presťahoval do Kalifornie. John bol prvý človek, ktorého Bateson požiadal aby sa pridal do výskumného projektu, ktorý sa neskôr stal známy ako Projekt Bateson. Pomohol tak zrodu rodinnej terapie a stal sa spoluautorom referátu "K teórii schizofrénie", ktorý rozpracovával hypotézu dvojnej väzby. John považoval tento článok za dôležitý v tom, že ponúkal nový pohľad na vzťah medzi konaním a komunikáciou.

John bol tiež jedným z prvých študentov a výskumníkov Miltona Ericksona.

Vstupom do Mental Research Institute na začiatku šesťdesiatych rokov sa John stal zakladajúcim členom a spoluriaditeľom MRI Centra pre krátku terapiu (spolu s Paulom Watzlawickom a Dickom Fischom). Toto centrum pomohlo inšpirovať mnoho z viacerých vplyvných psychoterapeutických prístupov v krátkej a rodinnej terapii. John sa ujal a mentoroval mnoho terapeutov, ktorí potom zásadným spôsobom prispeli v tejto oblasti.

Weakland zomrel v Los Altos v Kalifornii.

John je často citovaný vetou: "Ak máte nejaký problém, život je jedna rovnaká prekliata vec znovu a znovu. Ak už máte po probléme, život je jedna prekliata vec za druhou".

000001940 8564_ $$s26383$$uhttps://systemika.g-i.cz/record/1940/files/portret2.jpeg 000001940 8564_ $$s13807$$uhttps://systemika.g-i.cz/record/1940/files/portret2.jpg?subformat=icon-180$$xicon-180 000001940 8564_ $$s24429$$uhttps://systemika.g-i.cz/record/1940/files/portret2.jpg?subformat=icon-700$$xicon-700 000001940 8564_ $$s27532$$uhttps://systemika.g-i.cz/record/1940/files/portret2.gif?subformat=icon$$xicon 000001940 980__ $$aAUTHORITY 000001940 980__ $$aAUTHOR

000001380 001__ 1380
000001380 005__ 20150308202731.0
000001380 035__ $$aSUBJECT|(SYS)cirkularita
000001380 150__ $$acirkularita
000001380 520__ $$aBateson charakterizuje cirkularitu v sociálních interakcích jako „reakce jedinců na reakce jiných jedinců“ (Bateson, 1958, cit. dle Rawlins, W. K. (1987). Gregory Bateson and the Composition of Human Communication.Research on Language and Social Interaction, 20, 53-77., s. 65-66)
000001380 980__ $$aSUBJECT
000001380 980__ $$aAUTHORITY